eneolit:
130. Аккермень-1, Запоризька область /Akkermeň-1, Zaporiz’ka oblasť , kurgan 6 (UA),
fragment dreveného luku, dĺžka 60 - 90 cm; kultúra katakombných hrobov (Черненко 1981,
19)
131. Аккермень-1, Запоризька область /Akkermeň-1, Zaporiz’ka oblasť , kurgan 12 (UA),
fragment dreveného luku, dĺžka 120 cm; kultúra katakombných hrobov (Черненко 1981, 19)
132. Bożejewice, gm. Strzelno, województwo bydgoskie (PL), spálený relikt reflexného luku,
pôvodná dĺžka cca. 90 cm; hrob KGA-ŠnK; Gd-888, 2190±120 bc (Kośko - Kločko 1991)
133. Lac de Clairvaux[40](Clairvaux) , Départment Jura (F), smrekový luk (Adler 1915, 179)
134. Fénil bei Bern, kantón Bern (CH), malý drevený luk ?, možno slúžil skôr k rozrobeniu
ohňa ako k streľbe (Adler 1915, 182, Fig. 5)
135. Hazedonk (Molenaarsgraaf), Zuid-Holland (NL), fragment tisového luku, odlomený
v rúčke a v polovici ramena, zachovaná dĺžka 44 cm; fáza 1b vlaardingenskej kultúry, 2900
BC (Lanting - Kooi - Casparie - van Hinte 1999)
136. Charavines, Départment Isère, Rhône-Alpes (F), tisový luk; ±4400 BP (Pétrequin 1984,
op.cit. URL: <http://perso.wanadoo.fr/archeries/arc_prehistorique/arc_prehistorique.htm> [cit.
20. 03. 2005, 23:22])
137. Koldingen (Pattersen), Niedersachsen (D), tisový čiastočne zlomený luk, dĺžka 175,6 cm;
1940±100 BC (Deichmüller 1974; Beckhoff 1977)
138. Lötschenpass (Lötschberg) , kantón Bern (CH), luk; 3795±55 BP; eneolit/staršia boba
bronzová (Bellwald 1992)
139. Lötschenpass (Lötschberg) , kantón Bern (CH), luk; 3555±65 BP; eneolit/staršia boba
bronzová (Bellwald 1992)
[40] J. G. D. Clark uvádza lokalitu pod chybným názvom ‹Lac de Chalain› (Clark 1963, 91)
-146-
140. Lötschenpass (Lötschberg) , kantón Bern (CH), luk; 3535±70 BP; eneolit/staršia boba
bronzová (Bellwald 1992)
141. Muldbjerg I - Åmosen, Ringkø bing - Sjæ lland (DK), brestový luk, na jednom konci
zlomený, dochovaná dĺžka 151 cm, pôvodne 170 - 160/155 cm, šírka ramena 3,55 cm, šírka
rukoväti 2,8 cm, hrúbka ramena 1,8 cm, hrúbka rukoväti 2,2 cm; sídlisko kultúry lievikovitých
pohárov A (Troels-Smith 1960; Clark 1963, 90, Fig. 7:3)
142. La Neuveville-Schaffs, kantón Bern (CH), fragment dreveného poľovníckeho luku,
sídlisko lüscherzskej kultúry, 2850-2715 BC (Junkmanns 2001, 38, 42, Abb. 56:5)
143. La Neuveville-Schaffs, kantón Bern (CH), fragment dreveného poľovníckeho luku,
sídlisko lüscherzskej kultúry, 2850-2715 BC (Junkmanns 2001, 38, 42, Abb. 56:6)
144. Ochsenmoor am Dümmer, Niedersachsen (D), tisový luk, dĺžka pôvodne cca. 144 cm,
dochovaná 134 cm, šírka ramena 3 cm, šírka rukoväti 2,05 cm, hrúbka ramena 2,2 cm,
hrúbka rukoväti 2,8 cm; močiar (Clark 1963, 91-92, Fig. 7:10; Beckhoff 1963a; Beneš 2002,
11, obr. 7:1; Eckhardt 1996, 157, Abb. 20:5)
145. Ochsenmoor am Dümmer, Niedersachsen (D), tisový luk, dochovaná dĺžka 109 cm
(pôvodná dĺžka by mala byť väčšia od exemplára uvedeného vyššie) , šírka ramena 3,3 cm,
šírka rukoväti 2,5 cm, hrúbka ramena 1,65 cm, hrúbka rukoväti 3 cm; močiar (Clark 1963, 91-
92, Fig. 7:11; Beckhoff 1963a; Beneš 2002, 11, obr. 7:2)
146. Onstwedde (Stadskanaal), Groningen (NL), priamy tisový luk, dĺžka 172 cm, šírka
a hrúbka 2,55 cm, 2600-2400 BC, kultúra zvoncovitých pohárov (Clark 1963, 92, Fig. 12:14;
Junkmanns 2001, 18, Abb. 21:2)
147. Ötztal-Hauslabjoch, Trentino-Alto Adige (I), polotovar tisového (Taxus baccata) dlhého
luku, časť otočená k strelcovi je rovnomerne zaoblená, chýbajú zárezy pre tetivu; dĺžka 182
cm. Kultúra Remedello (Spindler 1998, 79-80)
148. Satrup (Förstermoor), Schleswig-Holstein (D), brestový luk, ktorému chýbajú obidva
konce, pôvodná dĺžka cca. 130 - 135 cm, dochovaná dĺžka 110 cm; kultúra lievikovitých
pohárov (Clark 1963, 92; Eckhardt 1996, 57, Abb. 20:5)
149. Spijkenisse (Hekelingen III), Zuid-Holland (NL), tisový dlhý luk, dĺžka 171 cm,
maximálna šírka aj hrúbka 2,55 cm; 2600-2400 BC (Lanting - Kooi - Casparie - van Hinte
1999)
150. Vrees, Niedersachsen (D), tisový luk dochovaný v troch fragmentoch, pôvodná dĺžka cca.
170 cm; eneolit - doba bronzová (Beckhoff 1964)
151. De Zilk (Noordwijkerhout), Zuid-Holland (NL), tisový luk, pôvodná dĺžka 160 cm,
zachovaná dĺžka 154 cm, šírka ramena 5,2 cm, šírka rukoväti 1,85 cm, hrúbka ramena 1,85
-147-
cm, hrúbka rukoväti 3,9 cm; 2000-1700 BC (1550±65 bc; 3500±100 bp)[41] (Clark 1963, 92,
Fig. 12:13; Eckhardt 1996, 57, Abb. 20:4; Junkmanns 2001, 21, Abb. 24:3; Lanting - Kooi -
Casparie - van Hinte 1999; van der Wal 1952; Rausing 1967, 43; Comstock 1993, 93)
152. Zürich-Mythenschloss, kantón Zürich (CH), takmer dokončený polotovar luku pre
mládež, dochovaná dĺžka 118 cm, šírka horného ramena 2,85 cm, hrúbka horného ramena
1,89 cm, šírka dolného ramena 2,1 cm, hrúbka dolného ramena 1,6 cm, šírka rukoväti 2,25
cm, hrúbka rukoväti 2,7 cm; sídlisko kultúry so šnúrovou keramikou, 2600-2500 alebo 2680-
2548 BC (Junkmanns 1999, 7-8, Taf. 1:2; Junkmanns 2001, 36, 39, Tab. 2)
153. Zürich-Seefeld, kantón Zürich (CH), fragment dreveného poľovníckeho luku, sídlisko
kultúry so šnúrovou keramikou, 2692-2677 BC (Junkmanns 2001, 36, 39, Tab. 2, 46, Abb.
60:1)
154. Zürich-Seefeld, kantón Zürich (CH), fragment dreveného poľovníckeho luku, sídlisko
kultúry so šnúrovou keramikou, 2692-2677 BC (Junkmanns 2001, 36, 39, Tab. 2, 46, Abb.
60:2)
155. Zürich-Seefeld, kantón Zürich (CH), fragment dreveného poľovníckeho luku, sídlisko
kultúry so šnúrovou keramikou, 2692-2677 BC (Junkmanns 2001, 36, 39, Tab. 2, 46, Abb.
60:3)
156. Zürich-Seefeld, kantón Zürich (CH), fragment dreveného poľovníckeho luku, sídlisko
kultúry so šnúrovou keramikou, 2692-2677 BC (Junkmanns 2001, 36, 39, Tab. 2, 46, Abb.
60:4)
157. Zürich-Seefeld, kantón Zürich (CH), fragment dreveného poľovníckeho luku, sídlisko
kultúry so šnúrovou keramikou, 2692-2677 BC (Junkmanns 2001, 36, 39, Tab. 2, 46, Abb.
60:5)
158. Zürich-Seefeld, kantón Zürich (CH), fragment dreveného poľovníckeho luku, sídlisko
kultúry so šnúrovou keramikou, 2692-2677 BC (Junkmanns 2001, 36, 39, 46, Tab. 2, Abb.
60:6)
159. Zürich-Utoquai, kantón Zürich (CH), drevený poľovnícky detský luk, kultúra so
šnúrovou keramikou, 2750-2700 BC (Junkmanns 2001, 36, 39, 40, Tab. 2, Abb.54:3; Beneš
2002, 11)
160. Zürich-Utoquai, kantón Zürich (CH), fragment dreveného poľovníckeho luku, sídlisko
kultúry so šnúrovou keramikou, dĺžka 30 cm; 2750-2700 BC (Junkmanns 2001, 36, 39, 46,
Tab. 2, Abb. 61:7; Beneš 2002, 11)
[41] Datácia luku z De Zilk - Noordwijkerhout je mierne problematická - rádiokarbónové dáta sú podľa
Gada Rausinga kontaminované (Rausing 1967, 43), s podobným výsledkom sa stotožňuje aj Paul
Comstock, ktorý uvádza, že podľa technologického postupu by tento luk patril už do obdobia
neolitu/eneolitu (Comstock 1993, 93). _________________ J.
Veľmi pekný zoznam archeologických nálezov z diplomovej práce p. Nováka.
10.1. KATALÓG NÁLEZOV[37, 38]
10.1.1. LUKY
mezolit:
1. Ageröd V, Malmöhus - Skå ne (S), 13 fragmentov brestového dlhého luku, zachovaná
dĺžka 161 cm, pôvodná dĺžka cca. 170 cm, šírka ramena 3,4 cm, šírka rukoväti 2,8 cm; 5000-
4500 BC (Larsson 1983, 57-61, Fig. 32; Ошибкина 1997, 107)
2. Ageröd V, Malmöhus - Skå ne (S), fragment jarabinového krátkeho luku, zachovaná
dĺžka 61,7 cm, pôvodná dĺžka cca. 75 cm, šírka ramena 1,3 cm, šírka rukoväti 1 cm, luk mohol
rovnako slúžiť k rozrábaniu ohňa ako aj k streľbe; 5000-4500 BC (Larsson 1983, 59-61, Fig.
33)
3. Blak (DK), brestový luk, k. Kongemose (Danske stenalder buer og pile og deres
rekonstruktion URL)
4. Dánsko, bez lokality (DK), drevený luk (Beneš 2002, 9, obr. 1:1)
5. Forstermoor (DK), drevený luk, k. Ellerbek (Beneš 2002, 9, obr. 1:2)
6. Hardinxveld-Giessendam, Zuid-Holland (NL), zlomený, nekompletne zachovaný dlhý
brestový luk, zachovaná dĺžka 100 cm, 4900 BC (Lanting - Kooi - Casparie - van Hinte 1999)
7. Hohen Viecheln, Mecklenburg-Vorpommern (D), bližšie nezistený počet drevených
lukov (Schuldt 1961; op.cit. Ошибкина 1982)
8. Holmegå rd mose, Sjæ lland (DK), fragment brestového celodreveného luku, pôvodná
dĺžka cca. 170/180 cm, dochovaná dĺžka 90 cm, šírka ramena 5,7 cm, šírka rukoväti 2,1 cm,
hrúbka 2,8 cm; močiar, cca. 6500 BC (Junkmanns 2001, 14, Abb. 15:1; Clark 1963, 89)
9. Holmegå rd mose, Sjæ lland (DK), brestový celodrevený luk (zlomený ale dochovaný
v oboch častiach) , dĺžka cca. 154 cm, šírka ramena 4,4 cm, šírka rukoväti 2,5 cm, hrúbka
ramena 2 cm, hrúbka rukoväti 2,9 cm; močiar, cca. 6500 BC (Junkmanns 2001, 14, Abb. 15:2;
Clark 1963, 89)
[37] Geografické názvy uvádzam podľa ich súčasného pravopisu v danom jazyku (tj. miesto ‹Holmegaard›
píšem ‹Holmegå rd› a pod.) ; ruské, ukrajinské, kazašské a grécke mená nechávam v pôvodnom pravopise.
[38] Pre označenie zeme pôvodu nálezu v katalógu hodlám používať normalizované medzinárodné kódy,
ktoré sa používajú napr. pre označenie automobilových vozidiel. Aby nedošlo k omylom, predkladám
zoznam značiek európskych štátov: A -Rakúsko ; B -Belgicko ; CZ -Česko ; D -Nemecko ; DK -Dánsko ;
F -Francúzsko ; GB -Veľká Británia ; GR -Grécko ; H -Maďarsko ; CH -Švajčiarsko ; I -Taliansko ; IRL -
Írsko ; KZ -Kazachstan ; LV -Lotyšsko ; NL - Holandsko; PL -Poľsko ; RUS -Rusko ; S - Švédsko ; SK -
Slovensko ; SU* -Sovietsky zväz ; UA -Ukrajina .
-136-
10. Møllegabet (DK), poľovnícky brestový celodrevený luk, pôvodná dĺžka cca. 115 cm, cca.
5400 BC (Junkmanns 2001, 14, Abb. 15:3)
11. Mullerup (DK), krátky luk vyrobený zo zvieracieho rebra, dĺžka 37 cm, luk zrejme slúžil
k rozrábaniu ohňa ako k streľbe (Larsson 1983, 61)
12. Ringkloster (DK), drevený luk (Danske stenalder buer og pile og deres rekonstruktion
URL)
13. Stellmoor (Ahrenburg), Schleswig-Holstein (D) dva fragmenty ramien borového luku,
dĺžka väčšieho fragmentu 24,8 cm; ±10800 BP (Rausing 1967, 33; Comstock 1993, 86-87;
URL: <http://perso.wanadoo.fr/archeries/arc_prehistorique/arc_prehistorique.htm> [cit. 20. 03.
2005, 23:22])
14. Tybrind Vig (DK), brestový luk; k. Ertebø lle (4600-3200 b.C.) (Danske stenalder buer og
pile og deres rekonstruktion URL; Larsson 1983, 59)
15. Tybrind Vig (DK), brestový luk; k. Ertebø lle (4600-3200 b.C.) (Danske stenalder buer og
pile og deres rekonstruktion URL; Larsson 1983, 59)
16. Vedbæ k boldbaner (Maglemosegå rd) , Kø benhavn (DK), brestový luk, dĺžka ±194 cm.,
skorá k. Ertebø lle (Danske stenalder buer og pile og deres rekonstruktion URL; Larsson
1983, 59)
17. Vedbæ k boldbaner (Maglemosegå rd) , Kø benhavn (DK), brestový luk, dĺžka cca. 170 cm,
skorá k. Ertebø lle (Danske stenalder buer og pile og deres rekonstruktion URL; Larsson
1983, 59)
18. Веретье I, Архангельск (RUS), fragment luku[39], sídlisko; 1. pol. 7. tis. BC (Ошибкина
1997, 105, рис. 77:1)
19. Веретье I, Архангельск (RUS), fragment luku, sídlisko; 1. pol. 7. tis. BC (Ошибкина
1997, 105, рис. 77:2)
20. Веретье I, Архангельск (RUS), fragment luku, sídlisko; 1. pol. 7. tis. BC (Ошибкина
1997, 105, рис. 77:3)
21. Веретье I, Архангельск (RUS), fragment luku, sídlisko; 1. pol. 7. tis. BC (Ошибкина
1997, 105, рис. 77:4)
22. Веретье I, Архангельск (RUS), fragment luku, sídlisko; 1. pol. 7. tis. BC (Ошибкина
1997, 105, рис. 77:5)
[39] Svetlana V. Ošibkina zmieňuje z lokality Vereťje nález jedenástich fragmentov lukov (Ошибкина
1997, 105), u deviatich z nich bolo určené aj drevo, kde 5 lukov bolo vyrobených z borovice, dva z jedle,
jeden z breze a jeden z jelše (ibid., 107). Okrem exemplára zobrazeného na obrázku 78 (ibid., 107-108,
рис. 7, u ktorého je uvedený materiál, sú ostatné luky zmienené len veľmi stručne bez uvedenia,
z ktorého dreva boli vyrobené. Pôvodná dĺžka lukov sa mala pohybovať okolo 160 cm (ibid., 170)
-137-
23. Веретье I, Архангельск (RUS), fragment rukoväti luku so zvyškom obmotávky
z brezovej kôry, sídlisko; 1. pol. 7. tis. BC (Ошибкина 1997, 106, рис. 77:6)
24. Веретье I, Архангельск (RUS), fragment luku s odlomenými koncami, dĺžka 102 cm,
priemer rukoväti 2,6 cm, priemer rukoväti 2,3 cm, sídlisko; 1. pol. 7. tis. BC (Ошибкина
1997, 105, рис. 77:7)
25. Веретье I, Архангельск (RUS), fragment jelšového luku (alebo lúčiku) uholného typu s
nedochovanými koncami, dĺžka 97 cm, rozmery ramena 1,4 × 2,2 cm, sídlisko; 1. pol. 7. tis.
BC (Ошибкина 1997, 107-108, рис. 7
26. Веретье I, Архангельск (RUS), fragment luku, sídlisko; 1. pol. 7. tis. BC (Ошибкина
1997, 105)
27. Веретье I, Архангельск (RUS), fragment luku, sídlisko; 1. pol. 7. tis. BC (Ошибкина
1997, 105)
28. Веретье I, Архангельск (RUS), fragment luku, sídlisko; 1. pol. 7. tis. BC (Ошибкина
1997, 105)
29. Вис, Коми , торфяник-І (RUS), fragment smrekového luku, pôvodná dĺžka 134 cm,
zachovaná dĺžka 130,5 cm, šírka horného ramena 4 cm, šírka rukoväti 5 cm, šírka dolného
ramena 3,5 cm, hrúbka horného ramena 3 cm, hrúbka rukoväti 3 cm, hrúbka dolného
ramena 3,8 cm (Burov 1981, Tabelle 1, Abb. 2:1)
30. Вис, Коми , торфяник-І (RUS), luk z dreva ihličnanu, dĺžka 138 cm, šírka horného
ramena 4,4 cm, šírka rukoväti 4,6 cm, šírka dolného ramena 3,7 cm, hrúbka horného ramena
2,6 cm, hrúbka rukoväti 3,3 cm, hrúbka dolného ramena 2,8 cm (Burov 1981, Tabelle 1, Abb.
3:2)
31. Вис, Коми , торфяник-І (RUS), fragment luku z dreva ihličnanu, zachovaná dĺžka 61 cm,
šírka horného ramena 3 cm, šírka rukoväti ≥4,4 cm, hrúbka horného ramena 1,6 cm, hrúbka
rukoväti ≥2,2 cm (Burov 1981, Tabelle 1, Abb. 5:1)
32. Вис, Коми , торфяник-І (RUS), fragment borového luku, zachovaná dĺžka 98,5 cm, šírka
horného ramena 5 cm, šírka rukoväti ≥4,9 cm, hrúbka horného ramena 2,3 cm, hrúbka
rukoväti ≥3,5 cm (Burov 1981, Tabelle 1, Abb. 2:2)
33. Вис, Коми , торфяник-І (RUS), fragment smrekového luku, zachovaná dĺžka 49,5 cm,
šírka horného ramena 3,9 cm, hrúbka horného ramena 1,8 cm (Burov 1981, Tabelle 1, Abb.
5:2)
34. Вис, Коми , торфяник-І (RUS), fragment luku z dreva ihličnanu, zachovaná dĺžka 7,7 cm
(Burov 1981, Tabelle 1, Abb. 2:3)
35. Вис, Коми , торфяник-І (RUS), fragment luku z dreva ihličnanu, zachovaná dĺžka 137
cm, pôvodná dĺžka cca. 156 cm, šírka horného ramena 3,4 cm, šírka rukoväti 4,8 cm, hrúbka
horného ramena 3,3 cm, hrúbka rukoväti 3,6 cm (Burov 1981, Tabelle 1, Abb. 5:3)
-138-
36. Вис, Коми , торфяник-І (RUS), fragment luku z dreva ihličnanu, pôvodná dĺžka 155 cm,
zachovaná dĺžka 154 cm, šírka horného ramena 3,3 cm, šírka rukoväti 3,6 cm, šírka dolného
ramena 2,5 cm, hrúbka horného ramena 2,2 cm, hrúbka rukoväti 3,5 cm, hrúbka dolného
ramena 2,5 cm (Burov 1981, Tabelle 1, Abb. 3:1)
37. Вис, Коми , торфяник-І (RUS), fragment smrekového luku, pôvodná dĺžka cca. 139 cm,
zachovaná dĺžka 107 cm, šírka rukoväti 3,6 cm, šírka dolného ramena 4 cm, hrúbka rukoväti
3,4 cm, hrúbka dolného ramena 3,8 cm (Burov 1981, Tabelle 1, Abb. 1:1)
38. Вис, Коми , торфяник-І (RUS), fragment smrekového luku, pôvodná dĺžka cca. 150 cm,
zachovaná dĺžka 107 cm, šírka rukoväti 5 cm, šírka dolného ramena 3,5 cm, hrúbka rukoväti
3,8 cm, hrúbka dolného ramena 3 cm (Burov 1981, Tabelle 1, Abb. 4:1)
39. Вис, Коми , торфяник-І (RUS), fragment borového luku, zachovaná dĺžka 40 cm, šírka
dolného ramena 2,3 cm, hrúbka dolného ramena 3,2 cm (Burov 1981, Tabelle 1, Abb. 6:2)
40. Вис, Коми , торфяник-І (RUS), fragment luku z dreva ihličnanu, zachovaná dĺžka 87 cm,
šírka rukoväti 3,3 cm, šírka dolného ramena 3 cm, hrúbka rukoväti 3,6 cm, hrúbka dolného
ramena 3 cm (Burov 1981, Tabelle 1, Abb. 5:4)
41. Вис, Коми , торфяник-І (RUS), fragment luku z dreva ihličnanu, zachovaná dĺžka 56 cm,
šírka dolného ramena 2,5 cm, hrúbka dolného ramena 3 cm (Burov 1981, Tabelle 1, Abb.
5:5)
42. Вис, Коми , торфяник-І (RUS), fragment luku z dreva ihličnanu, zachovaná dĺžka 55,5
cm, šírka a hrúbka dolného ramena 2,7 cm (Burov 1981, Tabelle 1, Abb. 6:3)
43. Вис, Коми , торфяник-І (RUS), fragment luku z dreva ihličnanu, pôvodná dĺžka cca. 154
cm, zachovaná dĺžka 102 cm, šírka rukoväti 4,8 cm, šírka dolného ramena 2,5 cm, hrúbka
rukoväti 3,8 cm, hrúbka dolného ramena 2 cm (Burov 1981, Tabelle 1, Abb. 4:2)
44. Вис, Коми , торфяник-І (RUS), fragment luku z dreva ihličnanu, zachovaná dĺžka 87 cm,
šírka horného ramena 2,4 cm, šírka rukoväti 3,1 cm, šírka dolného ramena 2,9 cm, hrúbka
horného ramena 2,5 cm, hrúbka rukoväti 3,1 cm, hrúbka dolného ramena 2,9 cm (Burov
1981, Tabelle 1, Abb. 8:2)
45. Вис, Коми , торфяник-І (RUS), fragment luku z dreva ihličnanu, zachovaná dĺžka 78,5
cm, šírka rukoväti 3 cm, šírka dolného ramena 2 cm, hrúbka rukoväti 2,8 cm, hrúbka dolného
ramena 2 cm (Burov 1981, Tabelle 1, Abb. 8:1)
46. Вис, Коми , торфяник-І (RUS), polotovar luku z dreva ihličnanu, celková dĺžka 348 cm,
dĺžka opracovanej časti 43 cm, priemer rukoväti 4 - 4,5 cm, priemer zárezu pre tetivu 3 - 3,5
cm (Burov 1981, Tabelle 2, Abb. 8:6)
47. Вис, Коми , торфяник-І (RUS), polotovar luku z dreva ihličnanu, celková dĺžka 177 cm,
dĺžka opracovanej časti 35 cm, priemer rukoväti 4 cm, priemer zárezu pre tetivu 2,5 - 3 cm
(Burov 1981, Tabelle 2, Abb. 8:3)
-139-
48. Вис, Коми , торфяник-І (RUS), polotovar smrekového luku, celková dĺžka 105 cm,
priemer rukoväti <3,5 cm, priemer zárezu pre tetivu 5,5 cm (Burov 1981, Tabelle 2, Abb.
7:5)
49. Вис, Коми , торфяник-І (RUS), polotovar luku z dreva ihličnanu, celková dĺžka 255 cm,
dĺžka opracovanej časti 100 cm, priemer rukoväti 4 cm, priemer zárezu pre tetivu 3,3 cm
(Burov 1981, Tabelle 2, Abb. 8:4)
50. Вис, Коми , торфяник-І (RUS), fragment polotovaru borového luku, celková dĺžka 26,5
cm, dĺžka opracovanej časti >36,5 cm, priemer rukoväti >3,4 cm, priemer zárezu pre tetivu
2,8 - 3,4 cm (Burov 1981, Tabelle 2, Abb. 7:4)
51. Вис, Коми , торфяник-І (RUS), fragment polotovaru luku z dreva ihličnanu, celková
dĺžka 65 cm, dĺžka opracovanej časti >65 cm, priemer rukoväti >3 cm, priemer zárezu pre
tetivu 3 cm (Burov 1981, Tabelle 2, Abb. 7:1)
52. Вис, Коми , торфяник-І (RUS), fragment polotovaru luku z dreva listnáča, celková dĺžka
48,3 cm, priemer rukoväti <2,9 cm, priemer zárezu pre tetivu 2,9 - 3,3 cm (Burov 1981,
Tabelle 2, Abb. 7:2)
53. Вис, Коми , торфяник-І (RUS), fragment polotovaru luku z dreva listnáča, celková dĺžka
23,9 cm, priemer rukoväti <2,3 cm, priemer zárezu pre tetivu 2,3 cm (Burov 1981, Tabelle 2,
Abb. 7:2)
54. Вис, Коми , торфяник-І (RUS), fragment polotovaru luku, celková dĺžka 75 cm, dĺžka
opracovanej časti vyše 35 cm, priemer rukoväti >4,4 cm, priemer zárezu pre tetivu 4,4 cm
(Burov 1981, Tabelle 2)
55. Вис, Коми , торфяник-І (RUS), fragment polotovaru borového luku, celková dĺžka 267
cm, priemer rukoväti >3,7 cm, priemer zárezu pre tetivu 2,3 cm (Burov 1981, Tabelle 2,
Abb. 7:6)
neolit:
56. Ashcott Heath, England - Somerset (GB), tisový dlhý luk s odlomeným koncom, pôvodná
dĺžka 153 cm, dochovaná dĺžka 83 cm, šírka ramena 2,5 cm, šírka rukoväti 2,3 cm, hrúbka
ramena 2,25 cm, hrúbka rukoväti 3,2 cm; močiar, 2665±120 bc (Q-598; 3530-3300 BC)
(Clark 1963, 90, Fig. 3:4; Mercer 1999, 146-7)
57. Bevaix (Treytel), kantón Neuchâtel/Neuenburg (CH), fragment dreveného poľovníckeho
luku, sídlisko cortaillodskej kultúry, 2850-2715 BC (Junkmanns 2001, 38, 43, Abb. 57:1)
58. Bodman, Baden-Württemberg (D), prehnutý tisový luk, dĺžka 150 cm; sídlisko neolit (-
eneolit?) - nedatované (Junkmanns 2001, 18, Abb. 21:1; Clark 1963, 91)
59. Brabandsø (Braband), Århus (DK), fragment ramena jaseňového luku, dochovaná dĺžka
60,5 cm, šírka 3,5 cm, hrúbka 1,8 cm (Rausing 1967, 46)
-140-
60. Burgäschisee-Süd, kantón Bern (CH), drevený luk pre mládež, k. Cortaillod, 3800-3700
BC (Beneš 2002, 11; Junkmanns 2001, 37, 41, Abb. 55:3)
61. Burgäschisee-Süd, kantón Bern (CH), drevený luk pre mládež, k. Cortaillod, 3800-3700
BC (Junkmanns 2001, 37, 41, Abb. 55:4)
62. Diepholzer Moor, Niedersachsen (D), drevený luk s povolenou tetivou, LnK (Vencl
1984a, 301, obr. 17:1)
63. Egolzwil 2, kantón Luzern (CH), drevený luk zo sídliska cortaillodskej, horgenskej
a šnúrovej kultúry (Beneš 2002, 11; Eckhardt 1996, 58, Abb. 21:1; Junkmanns 2001, 37)
64. Egolzwil 3, kantón Luzern (CH), drevený luk, sídlisko egolzwilskej kultúry - 4300-4200
BC (Junkmanns 2001, 37)
65. Egolzwil 4, kantón Luzern (CH), drevený poľovnícky luk, dedina cortaillodskej kultúry,
3960-3660 BC (Junkmanns 2001, 36-37, Tab. 2, 42, Abb. 56:3)
66. Egolzwil 4, kantón Luzern (CH), fragment dreveného poľovníckeho luku, dedina
cortaillodskej kultúry, 3960-3660 BC (Junkmanns 2001, 36-37, Tab. 2, 42, Abb. 56:1)
67. Egolzwil 4, kantón Luzern (CH), fragment dreveného poľovníckeho luku, dedina
cortaillodskej kultúry, 3960-3660 BC (Junkmanns 2001, 36-37, Tab. 2, 42, Abb. 56:2)
68. Erkelenz-Kückhoven, Nordrhein-Westfalen (D), dva brestové (Ulmus sp.) fragmenty,
ktoré podľa profilu pripomínajú luk. Prvá, menšia časť (dĺžka 2,8 cm, šírka 1,6 cm, hrúbka
1,2 cm) je na zadnej strane mierne vyklenutá; vonkajší povrch je vyhladený, na vnútornej aj
vonkajšej strane nachádzame stopy po opracovaní, ktoré majú podobu jemných pozdĺžnych
drážok. Druhý, väčší kus (dĺ. 13,4 cm, šír. 2,6 - 2,9 cm, hr. 1,4 cm) , zostávajúci sa z dvoch
recentne rozlomených dielov, má na obidvoch stranách takmer rovnaké vyklenutie, ktoré
tvorí šošovkovitý profil. Na prednej strane sú ťažko rozpoznateľné stopy opracovania
v podobe jemných rýh. Podľa zachovaných fragmentov bolo možné rekonštruovať podobu
kückhovenského luku, ktorý by mohol patriť k homlegå rdskému typu, jeho celková dĺžka
mohla byť v rozmedzí 120 - 140 cm, dĺžka plného náťahu sa pohybovala okolo 55 cm. Studňa,
sídlisko kultúry s lineárnou keramikou, dendrochronologické dáta z drevenej konštrukcie
studne sú roky 5090 a 5062-5052 BC. (Stolz 2004, 157, 165-6; obr. 17.1-2,4)
69. Feldmeilen-Vorderfeld, kantón Zürich (CH), polotovar tisového luku, dĺžka 148 cm,
šírka ramena 3 cm, hrúbka horného ramena 2,5 cm, hrúbka dolného ramena 2,85 cm, šírka
rukoväti 3,15 cm, hrúbka rukoväti 2,3 cm, dedina pfynskej kultúry, 3750-3700 BC
(Junkmanns 1999, 3-4, Taf. 1:1; Junkmanns 2001, 38, 47, Abb. 63)
70. Гаврилоссово (Дзержинск), Новгород/Gavrilossovo (Dzeržinsk) , Novgorod (RUS),
drevený luk; kultúra s jamkovo-hrebeňovanou keramikou (Rausing 1967, 48-49)
71. Horgen-Scheller, kantón Zürich (CH), fragment tisového luku pre mládež, dochovaná
dĺžka 69,5, šírka ramena 3,65 cm, hrúbka ramena 1,75 cm, šírka rukoväti 2,05 cm, hrúbka
-141-
rukoväti 2,82 cm; sídlisko horgenskej (?) kultúry, 3100-3000 alebo 3465-3459 BC
(Junkmanns 1999, 11-12, Taf. 3:3; Junkmanns 2001, 38, 41, Abb. 55:2)
72. Horgen-Scheller, kantón Zürich (CH), fragmenty tisového luku; sídlisko horgenskej,
3100-3000 alebo 3465-3459 BC (Junkmanns 1999, 12; Junkmanns 2001, 3
73. Horgen-Scheller, kantón Zürich (CH), tisový luk pre dvoj- či trojročné dieťa, dĺžka 46,7
cm, šírka horného ramena 1,19 cm, hrúbka horného ramena 0,8 cm, šírka dolného ramena
1,32 cm, hrúbka dolného ramena 0,69 cm, šírka a hrúbka rukoväti 1,2 cm; sídlisko
horgenskej kultúry, 3100-3000 alebo 3465-3459 BC (Junkmanns 1999, 11, Taf. 3:3;
Junkmanns 2001, 27, 38, Abb. 33)
74. Lüscherz (Bielersee) , kantón Bern (CH), drevený luk, sídlisko od cortaillodskej kultúry
až do staršej doby bronzovej (Junkmanns 2001, 39)
75. Lüscherz (Bielersee) , kantón Bern (CH), drevený luk, sídlisko od horgenskej až
lüscherzskej kultúry, 3141-2842 BC (Junkmanns 2001, 39)
76. Meare Heath, England - Somerset (GB), do poloviny zachovaný dlhý tisový luk, pôvodná
dĺžka 172 - 190,5 cm, šírka ramena 6,85 cm, šírka rukoväti 2,75 cm, hrúbka ramena 1,75 cm,
hrúbka rukoväti 2,25 cm; močiar, 2690±120 bc (Q-646; 3530-3300 BC) (Clark 1963, 91, Fig.
3:7; Mercer 1999, 146-7)
77. Montilier, kantón Freiburg (CH), drevený luk; sídlisko horgenskej kultúry, 3179-3118 BC
(Junkmanns 2001, 3
78. Nidau-Schlossmatte/Karbidfabrik, kantón Bern (CH), drevený poľovnícky luk, dedina
horgenskej kultúry, 3007-2979 BC (Junkmanns 2001, 38, 43, Abb. 57:2)
79. Nidau-Schlossmatte/Karbidfabrik, kantón Bern (CH), polotovar dreveného luku, dedina
horgenskej kultúry (Junkmanns 2001, 3
80. Niederwil/Eglesee (Gachnang), kantón Thurgau (CH), drevený luk; pfynská kultúra,
3660-3585 BC (Junkmanns 2001, 36, Tab. 2)
81. Niederwil/Eglesee (Gachnang), kantón Thurgau (CH), drevený luk; pfynská kultúra,
3660-3585 BC (Junkmanns 2001, 36, Tab. 2)
82. Niederwil/Eglesee (Gachnang), kantón Thurgau (CH), drevený luk; pfynská kultúra,
3660-3585 BC (Junkmanns 2001, 36, Tab. 2)
83. Niederwil/Eglesee (Gachnang), kantón Thurgau (CH), tisový drevený luk; pfynská
kultúra, 3660-3585 BC (Junkmanns 2001, 19, Abb. 22:2, 36, Tab. 2; Adler 1915, 181-182, Fig.
4)
84. Pfäffikon (CH), drevený luk, neolit? (Junkmanns 2001, 36, Tab. 2)
85. Riedspitz/Fallanden, kantón Zürich (CH), dva fragmenty zrejme jedného tisového luku,
dochovaná dĺžka 60 cm (Clark 1963, 93)
86. Robenhausen (Weitzikon), kantón Zürich (CH), drevený poľovnícky luk; sídlisko
pfynskej a šnúrovej kultúry a staršej doby bronzovej (Junkmanns 2001, 38, 43)
-142-
87. Robenhausen (Weitzikon) , kantón Zürich (CH), fragment končeka tisového luku,
dochovaná dĺžka 17,5 cm; sídlisko pfynskej a šnúrovej kultúry a staršej doby bronzovej
(Clark 1963, 94)
88. Robenhausen (Weitzikon) , kantón Zürich (CH), fragment končeka tisového luku,
dochovaná dĺžka 9,8 cm; sídlisko pfynskej a šnúrovej kultúry a staršej doby bronzovej (Clark
1963, 94)
89. Robenhausen (Weitzikon) , kantón Zürich (CH), fragment končeka tisového luku,
dochovaná dĺžka 4,2 cm; sídlisko pfynskej a šnúrovej kultúry a staršej doby bronzovej (Clark
1963, 94)
90. Robenhausen (Weitzikon) , kantón Zürich (CH), fragment končeka tisového luku,
dochovaná dĺžka 12,7 cm; sídlisko pfynskej a šnúrovej kultúry a staršej doby bronzovej
(Clark 1963, 94)
91. Robenhausen (Weitzikon) , kantón Zürich (CH), fragment tisového luku, pôvodná dĺžka
cca 155,5 cm; sídlisko pfynskej a šnúrovej kultúry a staršej doby bronzovej (Clark 1963, 94)
92. Robenhausen (Weitzikon), kantón Zürich (CH), fragment tisového luku, dochovaná
dĺžka 66,7 cm; sídlisko pfynskej a šnúrovej kultúry a staršej doby bronzovej (Clark 1963, 94)
93. Robenhausen (Weitzikon) , kantón Zürich (CH), tisový poľovnícky luk, dĺžka 162,5 cm,
šírka ramena 2,8 cm, šírka rukoväti 2,1 cm, hrúbka ramena 2 cm, hrúbka rukoväti 3,5 cm;
sídlisko pfynskej a šnúrovej kultúry a staršej doby bronzovej (Adler 1915, 180-181, Fig. 2;
Clark 1963, 93, Fig.9:24; Junkmanns 2001, 38, 43)
94. Robenhausen (Weitzikon) , kantón Zürich (CH), tisový poľovnícky luk; sídlisko pfynskej
a šnúrovej kultúry a staršej doby bronzovej (Adler 1915, 180-181, Fig. 3; Junkmanns 2001,
38, 43)
95. Robenhausen (Weitzikon) , kantón Zürich (CH), tisový poľovnícky luk; sídlisko pfynskej
a šnúrovej kultúry a staršej doby bronzovej (Adler 1915, 180-181, Fig. 4; Junkmanns 2001,
38, 43)
96. Rotten Bottom, England (GB), drevený dlhý luk, d. 174 cm, 4040 - 3640 BC (OxA-3540),
mezolit-skorý neolit (Mercer 1999, 146-7; Sheridan n.d.)
97. Sārnate, Ventspils, жилище I (LV), fragment luku, dochovaná dĺžka 101 cm, hrúbka
rukoväti 2,6 cm, hrúbka ramena 1,5 cm; 3000-2000 BC (Ванкина 1970, 87-88, таблица I:8;
Loze 1988, 364)
98. Sārnate, Ventspils, жилище I (LV), 2 fragmenty luku so zachovaným zvyškom tetivy;
3000-2000 BC (Ванкина 1970, 87-88, таблица I:10; Loze 1988, 364)
99. Sārnate, Ventspils, жилище K-M (LV), fragmenty strednej časti luku; 3000-2000 BC
(Ванкина 1970, 87-88; Loze 1988, 364)
-143-
100. Sārnate, Ventspils, жилище M (LV), fragment luku, dĺžka 56 cm, hrúbka 2,3 cm –
vnútorná strana lučiska je plochá, vonkajšia vypuklá; 3000-2000 BC (Ванкина 1970, 87-88;
Loze 1988, 364)
101. Sārnate, Ventspils, жилище M (LV), fragment plochého luku; 3000-2000 BC (Ванкина
1970, 87-88; Loze 1988, 364)
102. Sārnate, Ventspils, жилище N (LV), fragmenty jaseňového luku, dĺžka 144 cm, hrúbka
rukoväti 5,1 cm, šírka rukoväti 1,7 cm; 3000-2000 BC (Ванкина 1970, 87-88, таблица I:7;
Loze 1988, 364)
103. Sārnate, Ventspils, жилище N (LV), fragmenty luku; 3000-2000 BC (Ванкина 1970, 87-
88, таблица I:6; Loze 1988, 364)
104. Sārnate, Ventspils, жилище N (LV), fragmenty plochého luku; 3000-2000 BC (Ванкина
1970, 87-88; Loze 1988, 364)
105. Sārnate, Ventspils, жилище O (LV), fragmenty luku s okrúhlym prierezom
a zaostrenými koncami, dochovaná dĺžka 86 cm; 3000-2000 BC (Ванкина 1970, 87-88,
таблица I:11; Loze 1988, 364)
106. Sārnate, Ventspils (LV), fragment luku; 3000-2000 BC (Ванкина 1970, 87-88; Loze 1988,
364)
107. Schnidejoch, kantón Bern (CH), tisový luk, dĺžka 160 cm; cca. 3000 BC (Regli 2006, 19;
Suter - Hafner - Glauser 2005; URL:
<http://www.landschaftsmuseum.de/seiten/lexikon/Schnidejoch_CH.htm> [cit. 31. 07. 2006,
20:45])
108. Sutz-Rütte/Bern-Bielersee, kantón Bern (CH), tisový drevený luk, dĺžka 164 cm, šírka
ramena 3 cm, šírka rukoväti 2,6 cm, hrúbka ramena 1,8 cm, hrúbka rukoväti 2,6 cm; sídlisko
pfynskej až horgenskej kultúry (Adler 1915, 179-180, Fig. 1; Beneš 2002, 11; Junkmanns
2001, 39, 43-44, Abb. 58:1)
109. Thayngen-Weiher, kantón Schaffhausen (CH), drevený luk; 3822-3584 BC (Junkmanns
2001, 36, Tab. 2; Beneš 2002, 11)
110. Thayngen-Weiher, kantón Schaffhausen (CH), drevený luk; 3822-3584 BC (Junkmanns
2001, 36, Tab. 2; Beneš 2002, 11)
111. Thayngen-Weiher, kantón Schaffhausen (CH), tisový luk, dĺ. 175 cm; pfynská kultúra
(Michelsberg) 3800-3600 BC (Junkmanns 2001, 19, Abb. 22:1; Beneš 2002, 11, obr. 7:3)
112. Twann, kantón Bern (CH), drevený poľovnícky luk; sídlisko cortaillodskej až neskorej
horgenskej kultúry, 3838-3072 BC (Junkmanns 2001, 36-37, 42, Tab. 2, Abb. 56:4)
113. Twann, kantón Bern (CH), fragment polotovaru dreveného luku; sídlisko cortaillodskej
až neskorej horgenskej kultúry, 3838-3072 BC (Junkmanns 2001, 36-37, 46, Tab. 2, Abb. 61)
114. Vinelz, kantón Bern (CH), drevený luk, sídlisko s osídlením od cortaillodskej kultúry až
do neskorej doby bronzovej, 3800-950 BC (Junkmanns 2001, 39)
-144-
115. Zürich-Mozartstrasse, kantón Zürich (CH), drevený luk pre dvoj- či trojročné dieťa,
sídlisko horgenskej kultúry, 3126-3058 (Junkmanns 1999, Tabelle 1; Junkmanns 2001, 36, 39-
40, Tab. 2, Abb. 54:7)
116. Zürich-Mozartstrasse, kantón Zürich (CH), fragment polotovaru tisového luku,
dochovaná dĺžka 46,5 cm; sídlisko horgenskej kultúry, 3126-3058 (Junkmanns 1999, 8-9, Taf.
4:4; Junkmanns 2001, 36, 39, Tab. 2)
117. Zürich-Mozartstrasse, kantón Zürich (CH), polotovar dreveného luku, sídlisko
horgenskej kultúry, 3126-3058 (Junkmanns 1999, Tabelle 1)
118. Zürich-Mozartstrasse, kantón Zürich (CH), polotovar dreveného luku, sídlisko
horgenskej kultúry, 3126-3058 (Junkmanns 1999, Tabelle 1)
119. Zürich-Mozartstrasse, kantón Zürich (CH), polotovar dreveného luku, sídlisko
horgenskej kultúry, 3126-3058 (Junkmanns 1999, Tabelle 1)
120. Zürich-Mozartstrasse, kantón Zürich (CH), polotovar dreveného luku, sídlisko
horgenskej kultúry, 3126-3058 (Junkmanns 1999, Tabelle 1)
121. Zürich-Mozartstrasse, kantón Zürich (CH), tisový luk pre dvoj- či trojročné dieťa, dĺžka
106,5 cm, šírka horného ramena 2,27 cm, hrúbka horného ramena 1,1 cm, šírka dolného
ramena 2,27 cm, hrúbka dolného ramena 1,18 cm, šírka rukoväti 1,59 cm, hrúbka rukoväti 2
cm; sídlisko horgenskej kultúry, 3126-3058 (Junkmanns 1999, 9-10, Taf. 4:3; Junkmanns
2001, 36, 39-40, Tab. 2, Abb. 54:5)
122. Zürich-Mozartstrasse, kantón Zürich (CH), tisový luk pre dvoj- či trojročné dieťa, dĺžka
57,6 cm, šírka horného ramena 1,41 cm, hrúbka horného ramena 0,73 cm, šírka dolného
ramena 1,47 cm, hrúbka dolného ramena 0,92 cm, šírka rukoväti 1,3 cm, hrúbka rukoväti
0,85 cm; sídlisko horgenskej kultúry, 3126-3058 (Junkmanns 1999, 10-11, Taf. 4:2;
Junkmanns 2001, 36, 39-40, Tab. 2, Abb. 54:2)
123. Zürich-Seefeld, kantón Zürich (CH), drevený luk pre mládež, dĺžka 213 cm, sídlisko
pfynskej kultúry, 3179-3158 (Junkmanns 2001, 36, 39, 41, Tab. 2; Abb. 55:1)
124. Zürich-Seefeld, kantón Zürich (CH), drevený luk pre troj- až šesťročné dieťa, dĺžka 123,5
cm, šírka horného ramena 2,08 cm, hrúbka horného ramena 1,63 cm, šírka dolného ramena
2,2 cm, hrúbka dolného ramena 1,52 cm, šírka rukoväti 2,06 cm, hrúbka rukoväti 1,65 cm;
sídlisko horgenskej kultúry, 3179-3158 (Junkmanns 1999, 6-7, Taf. 32:1; Junkmanns 2001, 36,
39)
125. Zürich-Seefeld, kantón Zürich (CH), fragment dreveného luku pre troj- až šesťročné
dieťa, dochovaná dĺžka 67 cm, šírka ramena 2,44 cm, hrúbka ramena 1,5 cm, šírka rukoväti
1,85 cm, hrúbka rukoväti 2 cm; sídlisko horgenskej kultúry, 3179-3158 (Junkmanns 1999, 4-5,
Tab. 2:2; Junkmanns 2001, 36, 39-40, Tab. 2)
126. Zürich-Seefeld, kantón Zürich (CH), fragment dreveného luku pre troj- až šesťročné
dieťa, dochovaná dĺžka 78,3 cm, šírka horného ramena 1,68 cm, hrúbka horného ramena
-145-
0,87 cm, šírka dolného ramena 1,55 cm, hrúbka dolného ramena 1,03 cm, šírka rukoväti 1,65
cm, hrúbka rukoväti 1,36 cm; sídlisko horgenskej kultúry, 3179-3158 (Junkmanns 1999, 5-6,
Taf. 2:1; Junkmanns 2001, 36, 39-40, Tab. 2)
127. Zürich-Seefeld, kantón Zürich (CH), fragment dreveného luku pre troj- až šesťročné
dieťa, dochovaná dĺžka 42,2 cm; sídlisko horgenskej kultúry, 3179-3158 (Junkmanns 1999, 7-
8, Taf. 3:2; Junkmanns 2001, 36, 39)
128. Zvidze (LV), fragment dreveného luku, kultúra s jamkovo-hrebeňovanou keramikou
(Loze 1988, 362-364, Fig. 1:4)
129. Zvidze (LV), fragment dreveného luku, kultúra s jamkovo-hrebeňovanou keramikou
(Loze 1988, 362-363, Fig. 4:5) _________________ J.
Registrace: 25.9. 2006 Příspěvky: 4466 Bydliště: Praha - Radotín
Zaslal: čt březen 05, 2009 10:07 pm Předmět:
ti vyobrazení vikingové jsou notoricky známé vyšití bitvy u Hastingsu (1066), kde všemožná loupeživá verbež, nejen z Normandie pod vedením Viléma Bastarda nepříliš úspěšně střílela na Sasy do kopce slabými luky _________________ Důvěřuj Aláhovi, ale napřed si uvaž velblouda.
Prorok Mohamed
Vlastne podľa toho, čo tu vidím, tak každý, čo mal zdravé ruky, nechcem povedať v pr.... dieru, pretože nezáležalo od nástrojov keď išlo o holú existenciu, majstroval si svoj luk, pretože materiál ako tis odpustil nešikovnému výrobcovi kde-čo. Tá tradícia je evidentná, zlepšovali sa nástroje, skúsenosti a tým odbornosť. Nie však materiál, ktorý sa zámerne nedoplňoval výsadbou, ale dovážal, čo všetci vieme, preto by sme mali pomôcť občas prírode a zasadiť si niečo v okolí, predsa jaro klope...
Pochybujem, že je to drevo, to madlo je mi nejaké povedomé,
neviem si spomenúť v akej súvislosti, aha, rámová pila starší typ -
- asi prvorepubliká má niečo také, a upevnenie tetivy je v oku , zaujímá ma tetiva z čoho je asi urobená.
Zaujimavy luk z Istanbulskeho muzea zo zaciatku 20 st. v armade Enver pasu mali aj taketo luky (?) . mozno to ma ja nejaku historicku paralelu s tym co sme domyslali o lukoch pechoty a obxc. vojakov. nemohli mat vsetci drahe kompozity.
Časy uváděny v GMT + 2 hodiny Přejít na stránku Předchozí1, 2, 3, 4
Strana 4 z 4
Nemůžete odesílat nové téma do tohoto fóra. Nemůžete odpovídat na témata v tomto fóru. Nemůžete upravovat své příspěvky v tomto fóru. Nemůžete mazat své příspěvky v tomto fóru. Nemůžete hlasovat v tomto fóru.
Diskusní fórum
FAQ
Hledat
Seznam uživatelů
Uživatelské skupiny
Registrace
Osobní nastavení
Přihlásit se pro kontrolu soukromých zpráv
Přihlášení
[/URL]
