Sú to už roky, čo Pišta FedoSteve ospevuje Kráľovský turnaj u Ajutu a "lezie mi s tým na nervy" :-D Tento rok ma informoval skutočne s dostatočným predstihom, niekoľko mesiacov vopred informoval o možnom termíne, dohadoval možnú výpravu zo Slovenska, autá ktorými sa pôjde..... Podľa jeho predošlých "nejasných správ z konca sveta" som sa na turnaj začal naozaj tešiť a svedomito pripravovať - prispôsobil som si pracovnú agendu a dovolenku....a už som len rátal dni. Nejaké mocnosti neviditeľnej časti tohto sveta však zabrali na plné obrátky aby som tam nešiel - vyrobil som niekoľko sád šípov, ktoré som dolámal, alebo ktoré boli úplne zlé, v robote sa mi to nehorázne začalo kopiť až prišiel úplný vrchol - praskol sa mi luk....skoro to zlomilo aj mňa. Počas niekoľko týždňového zbesilého zháňania luku podobných parametrov som dospel k mnohému zaujímavému poznaniu, ale tým vás unavovať nebudem......nakoniec sa nado mnou zmiloval Mišiak a požičal mi svoj fungl nový turek, síce o nejakých 10lbs slabší ale napodiv sa s mojimi šípmi rýchlo skamarátil.

A to počasie! Vyzeralo to na brutálny lejak presne v čase turnajovej streľby, ale FedoSteve odniekiaľ vyhrabal nórsky server, ktorý predpovedal počasie u Ajutu podľa našich predstáv.

Sily Chaosu a Zmaru však svoju prácu nekončili....len dva dni pred odchodom som zistil, že v tom frmole som si pomýlil 8mu hodinu piatok ráno (oficiálny nástup na Federlovu súkromnú runway) s 8mou hodinou večer. Zase telefonáty a súkromné správy, balenie sa popri práci. Výprava sa teda rozdelila do ranného predvoja (Pišta, Gawain, Stašo, Bugi) a večernej časti so mnou a Gwinbleidom. Pišta do poslednej chvíle GSM vysielačkou monitoroval situáciu......až konečne boli Sily Zmaru zahnané a už som si to valil aj s Davidom Gwinbleidom nach Krkonoše. Prechod hraničnej čiary bol skutočne citeľný, "zubojektačka" D2 spoľahlivo udržiavala produkciu adrenalínu na vysokých hladinách, takže som vôbec nejavil zvyčajný záujem o pauzu na kafíčko. Gwinbleid sa ukázal byť bezproblémový parťák, od ktorého som sa dozvedel veľa zaujímavých vecí (ja som mu to oplácal vecami z lukostreľby, nech nemusí toľko čítať fórum ;-) ) Podobne ako aj pred dvoma rokmi v Bestvine, ani tentoraz som nepotreboval vobec navigáciu, až kým som sa nedostal do miest, kde som ju potreboval a kde nefungovala :-D Pišta na svojom centrálnom monitorovacom zariadení zrejme zistil, že sme v prdeli a volá že: "Vy kde ste???" Ubezpečili sme ho, že na probléme pracuje špičkový tím odborníkov.....navigácia zrazu zafungovala a našla Cieľ.....ktorý bol zase mimo Ajutovho začarovaného údolia......v hľadaní indicií bol konečne úspešnejší Gwinbleid, zrazu zbadal šípku k turnaju, ja som navigáciu vypol a konečne sme dorazili a zvítali sa s predvojom Slovenskej výpravy.......Síce skoro pred polnocou, ale premohnutý atmosférou som šiel s bleskove načapovaným pollitrom k táboráku, kde nás po chvíli zbadal Mýša, s ktorým sme ešte asi hoďku kecali, kým sa neodobral spať a potom aj my.

Prebudili sme sa do prekrásneho rána. V zasnenom údolí v predhorí Krkonoš, v pokojnej krajine plnej mieru. Obdivoval som Ajutov domov, domček v rajskom prostredí a na ústach sa mi zjavil buddhovský úsmev, ktorý ma do konca turnaja neopustil. Rannú hygienu (zbežný oplach xichtu) som vyriešil "vodou mytnou" a smäd zase "vodou pitnou". Potom hurá do jednej z vkusných kadibudiek, odkiaľ bol plne panoramatický výhľad....na les. V poľnej hospode som dostal parádne kafe, k tomu som niečo zajedol, pokecali sme s prebudivšími sa a mňa už mrle žrali aby som si šiel zastrieľať. Pri cvičnom terči bol akuráta tak Gawain a ešte jeden obetavý otec so synom.....zčistajasna sa zjavil Mýša a podal mi oba svoje luky, "ať si vyzkouším, co je to rychlost"....určite ma chcel nasrať, lebo som potom zvyšok turnaja rozmýšľal nad Saluki :-D

Počas tréningu som si všimol, že sa konečne zobudili aj tí, pre ktorých bola noc predtým dlho ešte mladá a zvítal som sa s ľudmi, ktorých mám rád, ale často sa s nimi nevidím - zakecal som sa s Mikim, s ktorým som nakoniec skončil v skupine, takže sme mohli mleť hubami celý deň (a aj večer :-D ).

Ani som sa nenazdal a Ajuta zhromaždil všetkých okolo pňa, ktorý mu poslúžil ako piedestál, odkiaľ vysvetlil pravidlá turnaja. Kráľovský turnaj má jednu zvláštnosť, ktorá môže výborných strelcov naštvať a horších potešit: skupiny totižto losuje náhodne počítač :-D Takže klasické grupovanie sa do staroznámych skupiniek sa nekonalo, v skupinách skončili ľudia, ktorí sa nepoznali, ale mali zas príležitosť sa spoznať - ja som sa spoznal s TS Špelecom, EdDiem, Hynkom a ešte dvoma príma ľuďmi (mená si ťažko pamätám, prepáčte). Nástup na počiatočné méty bol skutočne blbuvzdorný - číslo skupiny bolo číslom jej počiatočnej méty. Discplíny boli veľmi vydarené, začínali sme 50m terčovkou, potom vskutku Kráľovskou ústupovkou. Príjemne ma prekvapila varianta rýchlostreľby, pri ktorej strelec ustupuje na vzdialenejšie méty v danom časovom intervale - rýchlostreľbu neznášam (lebo ju neviem ;-) ), ale v takejto forme to bolo super.

Počasie plnilo naše predstavy a predpovede nórskeho servera, takže sme boli radi, keď sme sa v narastajúcom úpäku presunuli do lesa. To strieľanie bolo famózne! Bolo to na hony vzdialené nervozite, stresu, výborne sme sa bavili, atmosféra v skupine pohodová, terče skvelé a zároveň skutočne plne bezpečné - žiadne lapsusy, pri ktorých by mohol šíp niekde blúdiť, jednoducho neexistovali. Veľmi oceňujem férovosť - žiadne také, že skoro 8mička by bola 8mička :-) Mne osobne sa asi najviac zo srandovných lesných disciplín páčil "Prcek" - si predstavte vyjsť na rebrík, ktorý držia na mieste vaši parťáci zo skupiny a odtiaľ ponad plachtu strieľať....to bola disciplína hlavne o dôvere, lebo bez dôvery vo svojich parťákov sa nedalo na vrchole rebríka uvoľniť a dobre odstrieľať. Veľmi zábavnou disciplínou bola šípkarská 501, ale so šípmi :-D - ten adrenalín, keď sme zatvárali. Gule z východu opäť nesklamali, resp. sklamali, keďže ako vždy som šiel do toho takmer s istotou a na mieste som zistil, že najmenšia guľa sa (nielen) mne nejako vyhýbala a musel som ísť na istotu na dolnú guľu. Kotúče skackajúce po zemi bola tiež zábava triafať. Adrenalín by bol takisto medveď rútiaci sa z kopca na nás po železnom lane. ale podobne ako na Castrume "Rytier v plnom cvale" aj medveď sa pokazil.....tieto terče sú náročná konštrukcia a potrebujú servis - napríklad promptného Ajutu ;-)

Osobitnou časťou turnaja bola terénna FITA, pri ktorej nás svojou účasťou po obede poctil sám Kráľ Ajuta, hoci ako kráľ nevyzeral, skôr ako večne usmiaty Buddha. Trať bola postavená jednoducho skvele, odhadovať vzdialenosti (čo ostatne mne nikdy nepomohlo, ale je to vďačná téma v každej skupine) bolo vzhľadom na terénne optické klamy, ktoré stavač trate neúprosne využíval, nemožné. Váčšina mét bolo z ťažších uhlov, alebo pomedzi stromy, ale práve toto mám rád, takže som sa úplne vyžíval, keďže sa mi aj dosť darilo - to tá všadeprítomná nákazlivá pohoda. Lokalita bola totál naturál, všade len zeleň, potôčik, stromy a božský kľud. Vhľadom na horúce letné počasie sme boli navyše v príjemnom tieni a užívali si dokonalé mäkké rozptýlené svetlo na streľbu. EdDie čoraz s väčšou intenzitou uznanlivo volal: "Dobryyyyyyyyy" a TS Spelec postupne hovoril so mnou len slovensky.

Vyšli sme z lesa neskoro poobede a pokračovali discplínami na lúke - najviac sa mi páčilo ďaleké ostreľovanie postáv v údolíčku, ale to som ešte nevedel, aký zlatý kliniec ma čaká. Bola ním disciplína "Vyvražďovanie osady". Sediac na vlečke, ktorú "nesmiernou" rýchlosťou ťahal traktor okolo Ajutovho včelárskeho domčeka som s radosťou stepnému nomádovi vlastnou postupne odrovnal penové postavy v okne, v záchode, na dvore, na lúke.....skvelá discplína, jednoznačne najlepšia, čo som zažil, strieľať v pohybe, balansovať na vlečke, rýchlo zakladať šíp a inštinktívne strieľať.

Tento turnaj, to bola extáza, číra radosť zo streľby. Podali sme si ruky a ja som stále nemal dosť, preto som vyhľadal Radotínskeho Agasiho a poprosil ho, či si môžem zastrieľať z jeho nového luku. Tejto impertinetnej prosbe acemiho bolo vyhovené.....z nasledujúceho hodinového streleckého sámadhi ma odvolal Pišta nevyberanou lžou o neskutočných bodoch mojej skupiny a jasnom víťazstve, takže som šiel na vyhlásenie výsledkov, vrátil luk Mýšovi a zistil, že sme skončili 9ty :-D Pišta, Pišta :-D Slovenská výprava sa družne usadila okolo ohňa a s pribúdajúcimi hodinami pribúdali aj pollitre ale aj gitary, bubny a piesne.....Jedným zo zlatých klincov večera bol pečený jazvec, ktorého lukostrelecká banda doslova oholila od kostí za menej ako štvrťhodinu. Sediac pri táboráku a pofajčujúc svoju cestovnú vodničku som premýšľal, že keďže už nemáme Pacov, že toto Královské klání veru nemáme ako prekonať. Hodil som na túto tému premúdrelú debatu s Mikim a potom s Valterom, až ma Valter vrátil do reality: "Musíš mať na to komunitu, bez komunity to nespravíš." Pravda je to, a tam som si to naplno a v úplnej nahote uvedomil, že cez hádanie sa, žabomyšie vojny, rozdeľovanie, nariaďovanie, vylučovanie, klebety, ohovárky a osočovanie, ktoré sa teraz na Slovensku rozmohli, tak cez toto môžeme o podobnom lukostreleckom raji akurát tak len snívať......

Nedeľa začala ešte pokojnejšie - priadol som blahom, že som sa už tri dni neumýval a rovno som vhupol do premúdrelých diskusií o nadchádzajúcom flajte. Zúčastnila sa na ňom celá Slovenská výprava. Flajt prebehol v totálnej pohode a v totálnom teple. Horel som nedočkavosťou ako dopadne Cornusov krásny agát, a ako doletia moje flajtáky, ktoré som robil pre Mária, pre seba, a pre niekoho, kto by mal so sebou siper ;-) Keďže Mýša musel odísť, tak som ponúkol svoj flajtový kraťas Zelímu, nech ho vypáli z toho nádherného Luisovho indiána - bol som vskutku hrdý, že môj šíp bol jeden z dvoch, ktorými pokoril Zelí slávnu výzvu Prorážeča Kostí.

.....po flajte sme sa pomaly zbalili, pomaly lúčili.... Lúčenie ale nebolo smutné, ale radostné. Srdečne sme poďakovali Ajutovi a jeho manželke, s Mikim sme sa objali ako dva medvede a potom....už len cesta domov, osviežená obedom, zmrzlinou a prestávkou na pumpe..... Rodina Ajutovie, VĎAKA!!!!!