Registrace: 19.2. 2011 Příspěvky: 188 Bydliště: Bratislava
Zaslal: st říjen 12, 2011 11:40 pm Předmět: Bresty
Bresty - na túto tému je toho vo fóre fakt veľa, nemám moc čo dodať, ale ako som si tak všimol, viacerí majú problémy rozpoznávať jednotlivé druhy. Vytvoril som preto aspoň determinačný kľúč aj pre laikov:
Poznámka: všetky obrázky a fotky sú prevzaté z internetu, nechcelo sa mi pripájať ku každému zdroj, pardon Texty sú podľa u nás bežne používaných determinačných kľúčov
Registrace: 19.2. 2011 Příspěvky: 188 Bydliště: Bratislava
Zaslal: st říjen 12, 2011 6:44 pm Předmět:
Ogen napsal:
Mangas - chcem sa spýtať v Blave za Centrálným trhoviskom (starý názov a miesto teraz asi Centrálná tržnica-zastrešená) smerom do mesta je sveteľná križovatka a keď sa odbočí doľava, rastú tam veľké stromy, čo sú to za stromy?
takto Ti zfleku nepoviem, neviem co mas na mylsi, ale ak je to to iste co rastie pod stanicou a v okoli, tak celtis occidentalis (brestovec)
Mangas - chcem sa spýtať v Blave za Centrálným trhoviskom (starý názov a miesto teraz asi Centrálná tržnica-zastrešená) smerom do mesta je sveteľná križovatka a keď sa odbočí doľava, rastú tam veľké stromy, čo sú to za stromy?
Registrace: 19.2. 2011 Příspěvky: 188 Bydliště: Bratislava
Zaslal: st říjen 12, 2011 1:05 pm Předmět: duby
pokračovanie série: Duby
Dub síce nie je vyhlásená drevina na luky, ale viacerí ste ho spomínali vo fóre. Preto pár (najmä biologických) slov aj o ňom. Správnejšie by však bolo povedať o nich – je to asi pre väčšinu ľudí prekvapujúce, ale u nás rastie 9 pôvodných druhov dubov. Sú to:
1. – 3. široko chápaný dub zimný (Quercus petraea agg.) – v rámci neho sa však okrem úzko chápaného d. zimného odlišujú aj dub žltkastý (Q. dalechampii) a mnohoplodý (Q. polycarpa)
4. – 5. dub letný (Quercus robur) – rámci neho sa odlišuje aj dub sivastý (Q. pedunculifora)
6. dub cerový (Quercus cerris)
7. dub plstnatý (Q. pubescens)
8. dub jadranský (Q. virgiliana)
9. dub balkánsky (Q. frainetto)
Problém je, že sa prakticky všetky duby navzájom krížia – s výnimkou d. cerového, preto je determinácia najmä malých druhov z okruhu Q. petraea problematická. Stručne však znaky jednotlivých druhov:
1. – 3. dub zimný (Quercus petraea agg.) – žalude na krátkych stopkách, listy na báze klinovité, konáriky holé
4. – 5. dub letný (Quercus robur) – žalude na dlhých stopkách, listy sú na báze vykrojené, konáriky holé
6. dub cerový (Quercus cerris) – čiaška žaluďov je nápadne srstnatá (to je ten „klobúčik“, v ktorom je umiestnený), listy sú nápadne zvrchu lesklé a kožovité, brázdy v kôre sú nápadne do oranžova
7. dub plstnatý (Q. pubescens) – malý strom, často takmer krovina, mladé konáriky sú chlpaté
8. dub jadranský (Q. virgiliana) – podobný predchádzajúcemu, ale „normálny strom“
9. dub balkánsky (Q. frainetto) – nápadný tvar listov (pozri obrázky na nete)
Ekológia:
1. – 3. dub zimný (Quercus petraea agg.) – typická drevina nižších a stredných polôh na rôznych substrátoch (dubový a dubovo-hrabový stupeň), typicky dominuje na výrazne kyslých substrátoch (kremence, metamorfity...)
4. – 5. dub letný (Quercus robur) – rámci neho sa odlišuje aj dub sivastý (Q. pedunculifora) – vlhkomilnejšie druhy, viažu sa najmä na lužné lesy a polohy ovplyvnené vysokou hladinou podzemnej vody
6. dub cerový (Quercus cerris) – podobne ako 1, ale menšie rozšírenie, je teplomilnejší.
7. dub plstnatý (Q. pubescens) – výrazne teplomilný druh, u nás sa viaže výlučne na karbonátové substráty (vápence, dolomity, spraše)
8. dub jadranský (Q. virgiliana) – ako 7.
9. dub balkánsky (Q. frainetto) – u nás málo známy teplomilný druh, prvý krát nájdený pred pár desaťročiami v Martinskom lese pri Senci. Je vedený v Červenom zozname.
Pokiaľ ide o technické vlastnosti, hodnotí sa ako pevné, pružné a trvanlivé drevo. Zle sa impregnuje a morí. Anatomicky má veľmi podobnú stavbu. Tu však treba poznamenať, že to sa hovorí o prvých 6. druhoch. Ďalšie menované sú lesnícky nezaujímavé, takže údaje – pokiaľ viem – nie sú k dispozícii (teda asi niekde sú, ale nepoznám taký zdroj). Drevo ďalších druhov by vo vzťahu k lukom bolo preto asi zaujímavé vyskúšať. Problém ale je, že väčšinou sa jedná o rôzne dokrútené stromy, keďže sú spravidla na extrémnych stanovištiach (majú tu však preto aj veľmi husté drevo).
Pokiaľ ide o sušenie, požičiam si údaje z lesníckej literatúry:
„Dubové drevo si vyžaduje pomalé sušenie, pretože rýchlo praská a šúverí sa. Rezivo treba chrániť pred priamym slnečným svetlom, lebo rýchlo vznikajú drobné trhliny. Sušiť treba bez kôry (ochrana pred napadnutím hmyzom). Dub patrí z hľadiska sušenia medzi najnáročnejšie slovenské dreviny“
Pre úplnosť uvediem, že to sú všetko výlučne európske dreviny. V Amerike nerastú. U nás sa však pomerne bežne (Burda, Malé Karpaty....) pestuje americký dub červený – Q. rubra (americky „Red oak“). Pokiaľ mi je známe, dosť sa využíva na komerčnú výrobu lukov a ich replík, a to ako typu Longbow, tak aj krátkych prérijných lukov. Či tento dub využívali aj Native Americans – to neviem. Tento druh sa má z kultúr do istej miery tendenciu šíriť (tak to aspoň vidím na Devínskej Kobyle), takže ak takéto jedince urežete, skôr našej prírode pomôžete ako uškodíte.
Na luky sa používa údajne aj tzv. White Oak (Quercus alba), tiež z Ameriky, ktorý sa však u nás prakticky nepestuje.
Registrace: 19.2. 2011 Příspěvky: 188 Bydliště: Bratislava
Zaslal: út říjen 11, 2011 4:32 pm Předmět: Pokračovanie - rod Cornus a Swida
Drieň a svíb (Swida a Cornus)
(Tu toho moc prekvapujúco nového nemám čo povedať, ale vzhľadom na lukostreleckú atraktivitu to predsa len uvediem – niekomu sa možno zíde.)
Pri týchto hojne využívaných drevách sa nevyhneme trochu taxonómii: do rodu Cornus sa v minulosti zahŕňal aj rod Swida – sú to teda blízko príbuzné rody. V populárnej literatúre sa môžete dočítať, že u nás rastú Cornus mas a Swida sanguinea. Nie je to však – ako to už v taxonómii býva – také jednoduché. V rámci Swida sanguinea sa odlišujú tri rôzne taxóny, novšie sa chápu na úrovni druhov. Sú to S. sanguinea, S. australis a S. hungarica. Ich morfologické rozdiely sú dosť nepatrné, preto nie je dokonale známe ani ich rozšírenie (líšia sa spôsobom ochlpenia na rube listov: S. sanguinea má chlpy na rube odstávajúce, jednoduché. S. australis ich má dvojramenné, ramená sú rovnako dlhé, pritisknuté, rovnako orientované. S. hungarica má chlpy dvojramenné, sú nerovnako dlhé a rôzne orientované). Zdá sa však, že sa môžu líšiť aj ekologicky, čo môže mať vplyv na kvalitu dreva na luk: S. sanguinea má maximum rozšírenia v lužných lesoch, ale presahuje aj do ďalších typov lesa, najmä dubohrabín dobre zásobených vlhkosťou. Ostatné dva druhy sú podľa všetkého teplo- a suchomilnejšie (a sú asi aj stenovalentnejšie – t.j. tolerujú nižšie rozpätie ekologických podmienok). Údaje o rozdieloch technických vlastností literatúra neuvádza (pokiaľ viem) – možno by to stálo za pokus porovnať.
Z rodu Swida (ale v literatúre ich nájdete skôr ako Cornus) sa u nás pestuje viacero druhov, ich drevo má asi podobné vlastnosti. Je to S. alba z východnej Ázie a S. stolonifera (tiež sericea) zo Severnej Ameriky. Tu je zaujímavé, že native americans z prérií kôru fajčili („Kinnikinnick“). Pre tradicionalistov je však zaujímavejšie, že sa využíval aj ako materiál na výrobu lukov a šípov. V americkej angličtine je známa aj ako Dogwood s rôznymi prívlastkami (Red, American....). Tieto druhy majú na rozdiel od našich biele plody. S. stolonifera má na rozdiel od S. alba o.i. (podzemné) výbežky. Ak sa dobre popozeráte po mestskej zeleni, iste jeden z týchto druhov nájdete.
Pokiaľ ide o rod Cornus, tu je to jednoduchšie. Tu sa obmedzím iba na ekológiu druhu, čo vám môže napomôcť pri hľadaní vhodného dreva: drienka je výrazne teplomilný druh – hľadajte ju preto na spravidla vápencových (a sprašových) výslnných svahoch v stupni dubín a dubohrabín, menej až bučín (týchto ale len vápnomilných). Nachádza sa aj na kyslých substrátoch, tu však nie je taká hojná. Je dosť ťažké nájsť vhodný kus na výrobu luku. Myslím, že je lepšie hľadať na menej extrémnych stanovištiach (kde rastie rýchlejšie a rovnejšie). Výskyt drienky ľahko zistíte skoro na jar – kvitne pred olistením nápadne žltkavo. (V neolistených porastoch je tak viditeľný už z veľkej zdiaľky). Pri rezaní drienky tiež zvážte, že v starej vyhláške o ochrane prírody to bol chránený druh....
Chválihodný počin. Ďakujem za fundované informácie.
Doteraz som z jaseňov poznal iba excelsior I tohoto rozlišujem niekoľko typov dreva
V zozname nálezov lukov, ktorý sem dával Jas je z jaseňa iba jeden alebo dva kusy.
Náš jaseň sa štiepa Ľahko, rovno a štiepané plochy sú hladké.
Prvý americký čo som štiepal išiel rovno, ale ťažko, trhal sa na pevné vlákna čo značí silnejšie prepojenie vlákien. _________________ ´´Primitive bows are cool´´ Tom Mills
https://picasaweb.google.com/101174487128722023961 https://picasaweb.google.com/107441683046910005504 https://plus.google.com/?hl=sk&partnerid=gplp0
Registrace: 19.2. 2011 Příspěvky: 188 Bydliště: Bratislava
Zaslal: po říjen 10, 2011 10:00 pm Předmět: Poznámky k jednotlivým lukársky atraktívnym drevinám
Ahojte, ako som tak prečítal v podstate celé toto fórum, napadlo ma, v rámci profesionálnej deformácie, dať dohromady nejaké informácie a poznámky k niektorým drevinám. Nechcem nosiť drevo do lesa, či urážať účastníkov tohto fóra banálnymi a triviálnymi pravdami, väčšinu z toho iste viete, ale hlavne (dendrologickým) začiatočníkom to môže pomôcť (podľa niektorých príspevkov ale myslím, že aj niektorým iným... ). Na skúšku by som sa na začiatok venoval jaseňom. Ak to bude mať pozitívnu odozvu, budem v tom pokračovať a venovať sa aj ďalším drevinám. Ak je to z mojej strany nemiestne mudrovanie, tak sa ospravedlňujem a kľudne to zmažte.
Jasene:
Ak sa v americkej lukostreleckej literatúre dočítate o jaseni, majú sa na mysli americké druhy, a to najmä Green Ash (Fraxinus pennsylvanica) a White Ash (F. americana). Dobrou správou je, že sekundárne rastú aj u nás, predovšetkým Green Ash. White Ash údajne tiež, ale podľa mojich skromných poznatkov je to väčšinou zle určený Green Ash (v niektorých svojich publikáciách mám tiež tento omyl). Môžete ho nájsť najmä popri Morave a Dunaji (aj Malom), kde splanel z monokultúr – šíri sa vodnou cestou (hydrochoricky). Najmä okolo Dunaja pri Bratislave možno nájsť aj naozaj staré jedince. Často sa pestuje aj v intraviláne, keďže je to odolná drevina, s dekoratívne žltými listami na jeseň (zaujímavé je, že White Ash ich má aj do červena). Môžem s kľudným svedomím povedať, že vás nikto z environmentálnych kruhov nebude za jeho rezanie nejako naháňať - samozrejme ho ale nerežte v intraviláne ani v monokultúrach. Je to invázna drevina, ktorá docela seriózne ohrozuje mäkké a prechodné lužné lesy (Ešte horšou takouto drevinou je severoamerický druh javorovec jaseňolistý – Acer negundo, po novšom Negundo aceroides). Oba americké jasene sú dosť podobné a podľa literatúry veľmi podobné sú aj technické vlastnosti ich dreva – z lukárského pohľadu ich preto nie je extra dôležité odlišovať. Ak to ale niekoho zaujíma, Green Ash má dlhšie a tenšie semenné puzdro (pomer dĺžky a šírky je asi 6 – 7), oválny tvar jazvy na konáriku po listoch (White Ash ich má konkávne) a niektoré ďalšie.
A ako spoznať americké jasene? Majú škoricovo hnedé púčiky a prierez semenného puzdra je guľatý (jaseň štíhly a úzkolistý ho má plochý). Menej nápadný znak je tvar listu - lístky listov sú širšie a myslím, že aj menej početné (menší počet praslenov). Kto to má v oku rýchlo zistí, že má aj inú borku - táto je aj v mladšom veku rozbrázdená. Obrázky si iste ľahko vyhľadá každý sám...
Technické rozdiely neviem – ale Cornus má doma jeden štep, tak snáď sa potom podelí o skúsenosti. Americké jasene by však mali byť na luk vhodnejšie ako naše....
Nedá mi pár poznámok aj o našich jaseňoch (žiadny pôvodne nerastie v Amerike) – sú u nás 3 druhy – jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), jaseň úzkolistý (F. angustifolia) a j. mannový (F. ornus). Luky vyrábate z prvého menovaného. Tento sa od ostatných našich líši najmä tým, že má tmavohnedé až čierne púčiky. Ekologicky je to drevina lužných lesov a sutín. Do akej miery to má vplyv na technické vlastnosti – neviem. Podľa Cornusa to závisí od iných faktorov. Zaujímavý je druhý menovaný (F. angustifolia) – je to panónska drevina, s rozšírením v lužných lesoch popri Dunaji a jeho prítokoch (vrátane Moravy v ČR). Na väčšine tohto územia je však už preč. Relatívne bežný je ešte okolo Moravy, Tisy a na pár miestach okolo Váhu . Líši sa tým, že má hnedé púčiky (podobne ako americké jasene, nie sú však až tak sýto hrdzavé). Tento druh sa dlho neodlišoval, ale lesníci oddávna odlišovali niečo ako lužný jaseň – zjavne mali na mysli tento druh. Odlišovali ho asi aj preto, lebo má trochu iné technické vlastnosti. Nemám s tým žiadne skúsenosti. Nedá mi však nespomenúť, že pokiaľ viem, aj na Veľkej Morave sa robili jaseňové luky – podľa môjho názoru mohlo ísť (aj) o tento druh (viď veľké sídla okolo Moravy). Chcel by som vás však poprosiť, aby ste to neskúšali – je to druh z Červenej knihy, ktorý je naozaj na silnom ústupe. Ak prípadne nájdem nejaký vhodný zničený či vyvrátený jedinec, môžem ho kvôli historickému poznaniu poskytnúť niekomu kompetentnému, ktorý by mohol posúdiť, či sa vlastnosťami líši od j. štíhleho. Ostáva ešte posledný – j. mannový. Je to drevina, ktorá je len nízkym stromom, skoro až krovinou. Prirodzene rastie na vápencových xerotermoch, kde sa aj často vysádzal pri masívnom povojnovom zalesňovaní neprodukčných pasienkov (Malé Karpaty, Považský Inovec – Tematínske kopce. Často sa však vysádza aj v meste - tu v Bratislave je pomerne hojný. Je nápadný už pri kvitnutí - má nápadné biele bohaté súkvetia. Púčiky má nápadne striebristé. Semená sa trocha podobajú na americké. Na luky to asi moc nebude, spravidla priemer kmeňa len pár cm. Ale tak – možno niekto vyskúša...
Ak som na niečo zabudol – dajte sem...
Časy uváděny v GMT + 2 hodiny Přejít na stránku Předchozí1, 2, 3, 4, 5
Strana 5 z 5
Nemůžete odesílat nové téma do tohoto fóra. Nemůžete odpovídat na témata v tomto fóru. Nemůžete upravovat své příspěvky v tomto fóru. Nemůžete mazat své příspěvky v tomto fóru. Nemůžete hlasovat v tomto fóru.
Diskusní fórum
FAQ
Hledat
Seznam uživatelů
Uživatelské skupiny
Registrace
Osobní nastavení
Přihlásit se pro kontrolu soukromých zpráv
Přihlášení
Texty sú podľa u nás bežne používaných determinačných kľúčov
